Lenka a Bobo na cestach

V stredu rano sme dospavali neskory prichod do Vancouveru, takze po ranajkach(asi o 11tej) sme sa vybrali na prechadzku po meste spolu so Silvou, Ruzenkou a Palom. Presli sme z Vancouveru (to je cast mesta, ktora sa vola rovnako, pretoze Vancouve vznikol pospajanim mensich miest a niektore stale nesu povodne meno – takze ak niekto tvrdi ze zije vo Vancouveri, mozno zije v casti, ktora sa vola inak ale aj tak je to cele VANCOUVER) az k pobreziu a odtial popri oceane sme presli cez Stanley park(zelena cast mesta, kde chodia ludia na korcule, bicykle, behaju, opaluju sa, cvicia jogu, relaxuju…ale nekupu sa, pretoze plaze v tejto casti nie su moc pekne) az do Mariny – pristavu kde su lode roznych velkosti(foto). Tam mala Silva znameho, ktory nas zadarmo zobral na vylet lodkou, takze sme videli mesto aj z mora a taktiez rozostavanu olympijsku dedinu Down town, kde su moderne vysoke budovy.Presli sme sa aj po Downtoune a tiez sme navstivili Janka (Sylvies boyfriend) v jeho office. Posledny den sme si spravili vylet do Wistleru (dedinky, kde sa budu konat tiez olypm.hry, hlavne lyzovanie).

Skoro rano asi o 7hodine sme sa vybrali z Vancouveru smerom na ostrov, kde byva momentalne Ruzenka s Palom. Nie su tam ziadne mosty a preto su zriadene tkz. Ferrys (lode, kt. vedia prepravit cca 360 aut na jedenkrat).Cesta trvala hodinku a pol. Smerom k domu sme sa zastavili na plazi Qualicum Beach. Plaz sa nam pacila, dali sme si aj rybicku, potom sme pokracovali az do Campbell River. Domcek vyzera HUGE, vid foto, nakolko nie je este dokonceny isli sme si najst ubytovanie. Prenocovali sme v Painters Lodge. Krasne prostredie… ticho, priroda, more, ryby. Moznost zaplatit si vylet lodou pozriet si divoke velryby, alebo ist s rybarmi chytat divoke lososy. Rano sme si pozreli priliv a dali sme si kavicku. Presli sme sa k Elk Falls a Mcivor Lake. Cestou na Ferry sme sa zastavili este na plazach Saratoga a Miracle. Na nase velke prekvapenie Ferry bola plna a dalsia resp. posledna isla az o dve a pol hodiny. Kanadania tu nechcu postavit mosty, maju z toho super biznis, nakolko jeden listok za auto stoji cca 50CAD plus este listok za kazdeho clena v aute. Denne chodi lodka asi 14krat a vraj byva vzdy skoro plna.

Prva cik pauza bola v Rogers Pass, kde sme si vyfoili nejake tie medvede a spolocnost nam robili otravne sysliky, kt. boli zvyknute na turistov. Rekreacne mestecko Kelowna – druha cik pauza a pivko. Super lode, lodky, lodicky a jachticky. Tretia cik pauza Bridal Veil Falls, kde sme sa stverali v super obuvi – letnych slapkach. Nastastie sme sa do auta vratili vsetci zdravi. Do Vancouvru sme dorazili asi o desiatej vercer. Cesta nam trvala iba 15hodin. 🙂

Po super ranajkach sme sa vybrali na prechadzku okolo jazera. Krasne prostredie, teplucko… V mestecku sme sa zastavili na zmrline, ktora bola robena zo zamrznuteho ovocia a bieleho jogurtu. Mnam, mnam. Prezreli sme si aj niekolko galerii obrazov a roznych vyrobkov domacich umelcov. Ruzenka urobila super veceru, zapecene chicken s hruskou. Vsetci sme sa oblizovali az za usami. Vecer sme zakoncili kupanim v hot tape. Neodradila nas ani burka a silny dazd, mali sme fun, takze nam  to bolo jedno. Nasledujuci den sme sa rozhodli pre malu turu. Isli sme si pozriet HOODOOS. Bola to prijemna cesticka cez les, … chvilkami sme sa troska obavali ze stretneme cierneho medveda, tie sa totiz v tychto koncinach vyskytuju dost casto. Po ture nam dobre padlo kupanie v naturalnych kupeloch Lucier Hot Springs. Sirova tepla voda, ma vraj liecive ucinky.  (Mali sme pekne fotky, no bohuzial Palo stratil fotak. Lepsie povedane, nechal ho na kameni pri prameni 🙁  )Vonku bolo prijemnych 28C tak sme sa na zaver dna schladili v bazene priamo vedla domu, Ruzenka medzi tym pripravila fantasticku veceru lososa so zapekanymi zemiacikmi a slaninku. Nasledujuci den sa nam nikam nechcelo ist, asi uz na nas prisla unava, tak sme oddychovali pri jazere v Invermere, pretoze nas cakala dlha cesta autom do Vancouveru (cca 12hodin ).

Dnes sme sa rozlucili s mestom Edmonton, taktiez s nevestou Lindou, pardon uz zienkou Lindou a jej manzelom Edmundom, taktiez s Evickou a jej detmi a smerujeme do mestecka Invermere, kde stravime par dni kym odideme do Vancouver.  Posadku tvori Palo, Ruzenka a my dvaja. Plan bol, ze na cestu vyrazime okolo 6.00hod. No nakoniec sme opustali mesto okolo 11.00hod. Cesta bola dlha ale prijemna. Prechadzli sme cez narodny park Jasper. Zastavili sme sa na Athabasca Falls. Krasu tychto vodopadov obdivovala aj skupinka dochodcov, kt. sa tlacili jeden cez druheho tak ako u nas ked sa caka na Mileticke na cerstve pecivo.  Dalsou zastavkou bol Athabasca Glacier.  Je to prekrasny ladovec, kt. sa z roku na rok zmensuje. Od roku 1885 stratil uz asi 60%. Bola nam tam poriadna zima a strasne fukalo ale co clovek neurobi pre peknu fotku .  Presli sme az za zatarasy aby sme to videli zblizka (az tak blizko, ze sa Bobo zacal zabarat do bahna – ale vcas som usiel) a odfotili si praskliny v ladovci. Posledny stop  v tento den bol na jazere Louise. Cista ale studena voda z ladovca…Po ceste sme este stihli stretnut cierneho medveda ale nafotili a natocili sme ho v dostatocnej vzdialenosti, schovani za nastartovanym autom.  Do Invermere sme dorazili asi o 11tej vecer, tak sme sa uz len vybalili, dali si vinko a isli sme spat.

Read the rest of this entry »

Navsteva energickeho domu, Taste of Edmonton (festival jedla), BBQ u slovenky Evicky (grilovany losos,…), malicke nakupy s Palom,…

Pripravy na svadbu… asi okolo 13.30hod sme sa presunuli v Sherwood Parku do Bries domu, kde uz bola pripravena krasna nevesticka Linduska. Biela limuzina, fialove druzicky,… a smer do Show conference center, kde sa konala svadba.  Po obrade sa nevesta so zenichom isli fotit, takze sme mali nejaku tu hodinku, tak sme sa v patici (Bobo, Lenka, Ruzenka, Palo a Ian ) vybrali na drink do hotelu. Okolo siestej sme sa vratili spat do Show conference center kde uz boli pripravene stoly pre svadobnych hosti. Zvyky tu maju odlisne od tych nasich slovenskych. Minimalne v tom, ze alkohol si kazdy svadobny host kupuje za 6CAD sam. V Canade je zvykom ze nevesta ma 3 druzicky a zenich troch druzbov. Kazdy z nich mal pred vecerou prihovor. Nakoniec tiez svadobni rodicia. Neviem si dobre predstavit, ze by taketo nieco bolo aj u nas. Bolo to ale fajn a celkom sa mi to pacilo. MAMI, mozes si zacat pripravovat svadobnu rec. Chichi chi….. chichi.  Kedze Linda je slovenka, pretoze ma oboch rodicov slovakov, nedalo im aby nemali aj slovenske zvyky na svadbe, takze SLIVOVICA a rozbijanie tanierov bolo spestrenim kanadskej svadby, vdaka Lindinej sestre Sylvie, kt. sa postarala o program svadby. Potom uz servirovali veceru,… iba dva chody! V Kanade ziju zdravo. No a zabava, kt. skoncila o 3hodine rano. V dobrej naladicke a spievajuc slovenske pesnicky sme sa presunuli opat do Sherwood Parku, kde sme este asi do piatej rano kecali.

p.s. Edmund dostal od nas super tricko 🙂 vid foto

Ups, … lenulka, vymazala cely komentar, a nic si z toho nepamata. Hmmm. Smola. Tak iba foto…

Rano sme posledny krat sadli do nasho auticka, smer letisko. Vratili sme ho s najazdenymi  2800milami, co je cca 4500 km). Celkom slusne na 10 dni. No a okolo 15.00 hod sme boli uz v Edmontone, kde nas uz cakala rodinka.

Smer mexicke hranice do mestecka s nadychom spanielcini San Diego. Navsteva vodneho parku Water World. Super predstavenie delfinov, kosatiek, tulenov, tucniakov… Super den. A vecer opat smer Los Angeles. Pobalit kufre…