Lenka a Bobo na cestach

Zabava, relax, fun,… filmarske triky, kolotoce,… cely den az do vecera. Mame natocene, treba vidiet. Odporucame!!!! Pre vsetky vekove kategorie.

Prestahovali sme sa z Hollywoodu do motelu, kt. lezal priamo na plazi, kde sa natacal znamy serial Baywatch. Jeeej. Cakali sme ze stretneme krasne opalene tela,… ale nic. Celkom sme zapadli s nasimi postavickami. 🙂  Ale predsa Lenkine bystre oci zbadali na vezi cislo 22 fesaka v cervenych plavkach. Hmmmmm. Ale zeny tam neboli vobec pekne, takze Bobo sa musel uspokojit iba pohladom na Lenulku. Tak sme si tam podriemali.

Rano sme sa vybrali z Palm Springs smer – ocakavany Los Angeles. Teplomer ukazoval  prijemnych 121F (cca 47C). Cesty boli OK, troska vacsia premavka ako v Bratislave – sem tam 6 az 7 pruhov. Pravidla premavky trosicku ine ako v europe. Predbiehalo sa z prava aj z lava, ale Bobo to zvladal supersky (“samozrejme mal som najlepsieho navigatora” spoza chrbta krici Bobo. Ubytovali sme sa v casti Hollywood. Poobede sme si boli pozriet Hollywood Bld., Walk of Fame, China Theatre,… otras, spina, … jedli sme asi v najhorsom McDonalde na svete, ruky sme si umyli mydlom, kt. pachlo ako stare smradlave ponozky, pri kazdom jednom hryze nas napinalo, oci sa nam prevracali, ale boli sme strasne hladni, tak sme to prekonali…. teraz by som to uz nezvladla. Fuj, fuj, hnus,… McDonald najblizsi rok nechceme ani vidiet. Takto znechuteni jedlom, prostredim a celim LA, sme pokracovali v prehliadke mesta – smer Downtown. Celkom v pohode, ale okrem par mrakodrapov a Walt Disney Hall – nic moc. Ale nebola tu taka spina, tolko ciernych a turistov. Metrom sme na vecer dorazili do nasho motelu. Dalsi den bol plan – plaz.

Po najhorsich ranajkach a zlej noci sme pokracovali v nasich potulkach po parkoch. Cakal nas posledny z nich a to Joshua Tree NP. V teplotach, kt. prekracovali 116F (cca 45C) sme prechadzali narodnym parkom. Nehostinne prostredie, male kaktusy, stromceky a skaly nas nemilo prekvapili. Bol to doreaz najmenej zaujimavy narodny park. Vzduch bol odporne teply, nedalo sa poriadne dychat (pripadalo nam to ako vo finskej saune). Po rychlej prehliadke parku sme pokracovali do mestecka Palm Springs. Nasli sme si pekne ubytovanie a skoncili sme v bazene. Jeeeeeeeej. Vecer sme si spravili kratku prehliadku mesta a zasadli sme v mexickej restauraci kde hrala prijemna hudba. Konecne podavali nieco ine ako DONUTS.

Po prebdenej noci (do 24.00hod a od 4.30 hod chodil vlak, kt. trubil kazdych 15minut a tak strasne nahlas, ze aj hlucheho by to zobudilo) sme sa presli po Route 66 a pokracovali sme do Grand Canyonu. Tu bola asi najvacsia masovka aku sme doteraz v parkoch mali. Kedze po parku sa da chodit autobusom, kt. premava zadarmo po vyhliadkach, chceli sme tuto trasu absolvovat aj my. No po chvilke cakania sme sa radsej vybrali pesi. Krasne vyhliadky, kt. obcas lakali – skoc, skoc… sme asi po 5hodinach pomalicky opustili a vybrali sme sa cestou do Kingman. Po ceste sme stretli krasneho velkeho jelena, kt. sa pasol rovno pri ceste. Mame foto, ale bohuzial nam to nejde stahovat do PC ( skusime to v canade).  Po niekolkych kilometroch hned za parkom sme dostali POKUTU za prekrocenu rychlost. Neboli sme si vsak vedomi nasho priestupku, pretoze naozaj poctivo dodrziavame predpisane rychlosti, no americky policajt bol ineho nazoru. Bobo sa tvaril, ze nicomu nerozumie, komunikacia zostala na Lenke, kedze bola velmi mila namiesto 242USD sme dostali iba 56USD. Asi hodinu sme sa v aute nerozpravali a nadavali sme na amikov ako zdieraju turistov, (po ceste nas stale predbiehali americke auta, kt. prekracovali rychlost aj o 20mph). Totizto ten americky fizel si potom vypytal na listocek ako sa po slovensky povie vodicak a OP. Mal tam uz v roznych reciach popisane poznamky. Mne to pripadalo ze ide o lovca turistickych slovicok. No co uz. Asi o 21.00hod sme dorazili do Kingmanu, kde sme mali rezervovane ubytovanie. No ani tu sme sa poriadne nevyspali, pretoze asi od 2.30hod nad nami niekto celu noc pochodoval po izbe. Strasne to vrzgalo, takze sa nedalo vobec spat.

V super8 sme rano nateseni utekali na ranajky. Prekvapenie… mlieko, dzus a sladke male donuts. Posilneni ranajkami sme sa presunuli do NP Canyonlands,kt. je riekami Colorado a Green River rozdeleny na 3casti (na kazdu treba 1den). My sme si vybrali tu autom pristupnu, spravili sme si dve tury. Po ceste naspat do Moabu sme sa zastavili v kanone Dead Horse Point. Tu je zaujimava iba jedna zakruta rieky Colorado. Na tomto mieste kovbojom pred rokmi pomreli mustangy, totiz na ne zabudli ked sa spili do nepricetna a v tom teple koniky nemali co zrat a pit. Vece nas opat cakal bazen a virivka. Jeeeeeeeeeeeeeeej

Po dobrom spanku a ranajkach – sweet donuts v prirode sme pokracovali do dalsieho narodneho parku Capitol Reef. Bobo vymyslel kratsiu turu – Hickman Bridge Trail. Celou cestou sme tie sladucke donutky citili v krku. Kedze sme boli sikovny, pokracovali sme cestou necestou do Arches NP. Tam zase turu vymyslela Lenka. No bola to trosku narocnejsia tura. Mala som pocit ze budem potrebovat kyslikove masky, v tvari som vyzerala ako 1 minutku pred infarktom a funela som ako tehotna slonica. No ta namaha stala za to. Vyhlad na Delicate Arch bol prekrasny. Foto dodame neskor. Nasa cesta sa skoncila v mestesku Moab, kde sme sa ubytovali v Moteli Super8. Neodolali sme a den sme zakoncili nocnym kupanim v baze a taktiez vo virivke.

Rano sme pokracovali v ceste. Cely den sme stravili v narodnom Parku Bryce, kde sme obdivovali prekrasne Hoodoos. Taktiez sme si spravili malicku turu Sunset. Podvecer nasa cesta pokracovala do mestecka Torrey kde sme prenocovali v novom hoteliku Sandstone. Velmi sme ocenili bazen a virivku, kt. nam dobre padli po celom dni.

Po ceste do Zion National Park sme zaznamenali teplotny rekord – 119F / co je asi 46C.  Missli sme jednu odbocku a chceli sme si to nacuvat rovno na dialnici, v tom nas zastavili policajti. Nastastie bola to pani, na ktoru som hodila pohlad kocura z rozpravky Shrek co na nu zabralo a velkou ochotou nam vysvetlila kadial mame pokracovat. Po niekolkych hodinach sme zastavili v mestecku St. George, kde sme nakupili galony vody a nejake tie americke potraviny. Dalsou zastavkou bol uz Zion NP, kde sme si spravili asi 2hodinovu turu k jazeram Emerald. No na nase prekvapenie mali velkost naprsanej mlacky. Po tej dlhej ceste cez suchu pust nam Zion pripominal nase Tatry. Pokracovali sme dalej do Narodneho parku Bryce. Cestou sme stretli niekolko jelenov. Jedneho sme stretli autom, no nastastie ho zrazilo uz auto pred nami a my sme mu presli uz len cez kopytka.  Do Bryce NP sme dorazili asi okolo 23.00hod. Ubytovali sme sa v Bryce View Lodge.

Nasa cesta zacala letom z Viedne kde nas odviezol nas dobry sused Andrej / zdravime 🙂 . Lenulka si supla tabletku na spanie a tiez jednu tabletku na ukludnenie, no vobec nezabrali ale nastastie let bol velmi kludny a v pohode.  Po prilete na letisko vo Washingtone sme cakali asi 3hodinky na lietadlo do Las Vegas. V priletovej hale cakalo asi 600 ludi na vybavenie imigracnym pracovnikom . My s bobom sme si nasadili ochranne ruska (a hned sme zacali byt podozrivi, lebo sme boli jedini na celom letisku a vsetci si nas okukavali ako nejaku atrakciu) a cakali na rozhodnutie … Let do Las Vegas trval asi 4hodinky. Po vychode z klimatizovanych priestoroch letisk nas ovalilo odporne dusno a teploty 40C. a viac. Ubytovanie sme mali v hoteli SAHARA na hlavnom stripe. Nasledujuci den sme sa vybrali hladat shopingcenter alebo mall no po 2hodinach chodenia sme skoncili v McDonalde. Po vykupani v bazene sme opat nabrali sil a vybrali sme sa na dalsiu poznavaciu cestu po Las Vegas. Slavny hotel/ Mandalay _ a nasa navsteva akvaria, New York-New York, Luxor, Tropicana, MGM, Bellagio, …. Nakoniec nocny vystup (vytahom)  na Eiffelovu vezu odkial sme pozorovali nocny Vegas,.. a fontany pri hoteli Bellagio. No a samozrejme sme vyskusali malinky hazard na automatoch. Lenka vyhrala 1dolar a 25centov. Waw 🙂  Rano sme sa vybrali taxikom po nase auto – Nissan Altima 2.5l. a po zastavke v outlete sme opustili Vegas. Smer – Zion National Park…