Lenka a Bobo na cestach 2

… najmodernejšie mesto sveta…

… navyssia fontana na svete zapisana v guinessovej knihe rekordov…

… a takto sme sa okupali na letisku (na streche) tesne pred odletom domov …

… uzivame plaze a spoznavame ostrov Bali. Sme v poriadku 😀 .

… krásne počasie, pláž a vlny,… naše prvé skúsenosti so surfingom… 😀

… a niekedy to dopadlo aj takto…

… náš učiteľ surfingu…

… a toto je zivy a ochoceny netopier, najvacsi akeho sme kedy videli…

… tradicna balijska maska…

… monkey forest…

… a takto nam kradli vodu…

… tradicny balijsky tanec kecak…

… moja najvacsia kamaratka na Bali

 Ráno 4.4 o 7.00 sme sa vybrali na strastiplnú 12hodinovú cestu vnútrozemím. Cesta ani nebola taká strašná ako ten spôsob akým všetci indonézania jazdia. Z dvojprúdovej cesty sa stala štvorprúdová, na ceste asi  milión motoriek (na niektorých jazdí celá rodina – 2 rodicia a 2 deti). Predbieha sa v protismere(aj ked ide auto oproti), ked sa zotmie tak s dialkovymi svetlami a máte pocit, že sa šofér nestihne už ani zaradiť…ale po celej ceste sme nevideli žiadnu dopravnú nehodu. V Probolinggu sme prestupili do miestneho autobusu, ktorý nás vyviezol do hotela v nadmorskej výške 2 700 m.n.m.

 Ráno sme sa presunuli k plážam Indického oceánu, kde sa vlieva sladká čistá ale studená rieka do slaného oceánu. V mori boli dosť veľké vlny, takže som len otestoval rieku a pozorovali sme rybárov, z ktorých polovica nevie plávať…

 …Lenka sa opäť stala atrakciou, takže bude rozšírená v albumoch minimálne po celej juhovýchodnej Ázii… 

 …nakoľko sa zatiahlo a zapršalo tak sme sa aspoň dobre napapali. Teta nám pripravila čerstvého žraloka, ktorého sme si sami vybrali a ešte sme si k tomu dali aj lobstrov – no výýýbornéééé. Nakoľko sa Lenka nekúpala, tak sa výrazne venovala foteniu…

 …po dobrom obede sme sa presunuli na ďalšiu pláž, kde som vyfotil ešte zaujímavé zákutia a ako rastú ananásy. Nakoľko bolo Lenke zle, tak sme zanechali zvyšok výpravy a vrátili sme sa na hotel, kde som ešte stihol využiť bazén…

…večer sme sa vybrali na spoločnú rozlúčkovú večeru, nakoľko polovica výprava ráno odchádzala do Singapuru a my ostatní sme pokračovali v pobyte a čakala nás nárošná cesta vnútrozemím k sopke Bromo. Na večeru sme mali špecialitu, akú sme ochutnali prvý krát v živote – hada. Pripravili nám cobru a phytona – boli výborné – chutí to ako kuracie mäso, len to má veľa malých kostí. Po večeri sme sa ešte prešli po trhu, rozlúčili sa s Jogyakartou a pobalili sa.

Rano sme navstivili sopku Merapi – jedna z najaktivnejsich sopiek Juhovychodnej Azie. Naposledy chrlila lavu v roku 2006, evakuovali vtedy 20 000 ludi, lava zasiahla len par domov a zomreli iba 2 ludia, kt. sa ukryli do bunkra. Odfotit sa nam ju vsak nepodarili nakolko bola schovana pod mrakmi.

… a takto tetuška predávala slamienky na lávovej ceste ako obetné dary pre bohov sopiek…

Pokracovali sme k najvacsiemu hinduistickemu monumentu Juhovychodnej Azie – Prambanan. Monument objavili cca 1814 – cely zrucany, stavali ho 75 rokov, kamen po kameni ako skladacku Lego. Neskor ho zasiahlo zemetrasenie a museli ho postavit nanovo. Posledne zemetrasenie tu bolo v roku 2006. Z povodne 244 chramov dnes stoji uz len par. Najvacsie 3 su zasvatene bohovi Brahma, Siwa a Wisnu a ich dopravnym prostriedkom labuti, byvolovi a gerude.

… Pranbanan v roku 1895

… takto oslavovali tancom veľkú noc (aspoň my si to myslíme 😀 )…

Cestou do hotela sme sa kochali nadhernou sceneriou ryzovych policok.

Borobudur  ako „budhistický chrám na hore“  je najväčšia budhistická stavba na svete. Chrám Borobudur má tvar terasovitej pyramídy. Vysoký je 34 metrov a podľa odhadov obsahuje vyše 55 000 kubických metrov kameňa. Päť hlboko položených terás má štvorcový pôdorys a predstavujú pozemský svet. Nad tým sú položené tri kruhovité terasy symbolizujúce duchovný svet. Na horných terasách sú rady svätýň (stúpy). Každá má zvonovitý tvar a vnútri skrýva jednu Budhovu sochu. Rozdielne gestá rúk jednotlivých sôch poukazujú na rozličné aspekty budhistického učenia. Na vrchole komplexu, uprostred najvyššej terasy sa nachádza svätyňa s priemerom 15 m, symbolizujúca najvyšší cieľ budhizmu nirvánu, duchovnú slobodu a nebo.Boli sme tam jediny belosi, a tak sa s nami kazdu chvilu chceli indonesania fotit. Pripadali sme si ako celebriti 😀  .  Pri odchode sme museli prejst tvz. ulickou smrti, kde nam chceli asi vsetci obyvatelia mestecka predat svoje vyrobky. Niektorych mi bolo aj luto (priemerna mzda je tu 30eur/mesacne, dekan na VS ma 100eur. ) Po ceste naspat sme sa zastavali vo fabrike kde sa vyrabaju rucne strieborne sperky. No najviac sa Robo tesil na vecer, pretoze sme mali objednaneho pythona a kobru. Chutili vynikajuco – ako kura. To som zvladla zjest aj ja, no na prazene cvrcky som uz odvahu nenasla a tak som len zdokumentovala ako to Bobovi skrypalo pod zubkami. Den sme zavrsili okupanim sa v bazene a prechadzkou po miestnych trhoch.

Ranny presun lietadlom z Malajzie do Indonesie. Ubytovali sme sa v centre Jogyakarty -3,5 mil. mesta. (JAVA – najludnatejsi ostrov sveta). Moslimska krajina, kde uraduje sultan (ma vsak formalnu funkciu). Typickou dopravou (becak) sme absolvovali prehliadku mesta vratane sultanskeho palaca, kt. bol schatrany a strazilo ho 3 000 dochodcov, kt. si takto privyrabaju. Becak je vlastne bicykel, kde vpredu sedia ludia a vzadu slape ako divy javacan. Ten nas mal asi 100 rokov a ked nas doviezol do hotela, myslela som ze dostane infarkt a ze bude nutne mu davat umele dychanie. Doprava je tu super. Jazdi sa vlavo… becaky sa miesaju s konmi, autami a milionmi skutrov. Ludia su vsak velmi ohladuplni.

 Bobo a jeho cvrčky ,-D

29.3.2010 sme sa presunuli do Malajzia. Ubytovali sme sa v China town – Kuala Lumpur a nocnym metrom sme isli pozriet PETRONAS towers.

 Petronas Towers (v Malajčine: Menara Berkembar Petronas) je dvojica mrakodrapov v hlavnom meste Malajzie Kuala Lumpur. Stále im patrí titul najvyššej dvojice mrakodrapov. Výstavbu veží sponzorovala ropná spoločnosť Petronas, podľa ktorej sú aj pomenované. Stavba veží bola zahájená v roku 1993 budovaním základov, hrubá stavba bola dokončená v roku 1996 a do užívania bola stavba odovzdaná v roku 1998.Pôdorys veží bol pôvodne navrhovaný v tvare dvanásťcípej hviezdy, na odporúčanie malajzijského premiéra Datuka Seri Dr Mahathira Mohamada bol však zmenený na tvar dvoch vzájomne pootočených štvorcov – osemcípej hviezdy, typickej pre islamskú symboliku. Obe veže sú 88-podlažné, vysoké 451,9m (výška po vrchol antény), resp. 378,6m (výška strechy).Podla sprievodcu je Kuala Lumper mesto, kde vsetko funguje ako svajciarske hodinky. No my sme tento pocit nemali uz od zaciatku. Na letisku bol totalny chaos, chvilu nefungovalo metro (najlepsie bolo ze nasa Ribana a Nsoci poculi hlasit domaceho ze v metre je bomba, nastastie to bolo iba hlasenie ze metro premava iba jednym smerom a bolo to v malajcine. Tetusky boli asi hladne), obsluha v restauracii bola pomala … Na druhy den sme si urobili vylet na televiznu vezu (5 najvyssia na svete), odkial sme mali krasny vyhlad na cele mesto… Poobede nas chytila opat burka… na indickych trhoch bolo vody po clenky. Sultansky palac nam velmi do architektury nezapadal… Vecer sme sa presli po miestnych trhoch a skoncili sme v McDonalde 😀

výhľad z televíznej veže na mesto Kuala Lumpur

výhľad z televíznej veže na mesto Kuala Lumpur, v pozadí Petronas

… a tu sme si pozreli rozprávku na 3D telke 😀

27.3.2010 sme sa vybrali na vylet rychlolodou na zname thajske plaze. Prvou zastavkou bola Maya Bay – kde sa natacal film The Beach s Leonardom di Capriom. Pokracovali sme na dalsie plaze s bielym pieskom. Malo to jednu chybu a to strasne vela turistov. Cestou spat nas vsak zastihla burka. Blesky, vlny a dazd nam zneprijemnoval spiatocnu cestu. Lenka mala plne gate, pretoze vlny boli silne a lodou to poriadne  o ne trieskalo. Vsetky platnicky na chrbtici nam ponapravalo. Kapitan isiel s nami ako z hnojom 🙁 , ale inak bola sranda. Hlavne ked sa lod skoro postavila kolmo, vsetci chlapi boli happy. Lenulka si musela hrknut pivo, aby to predychala. Podvecer sme isli opat na vybornu vecer z morskych priser (kraby, krevety, barakudy,…). Opravujem predoslu info ze jedlo je lacne. V restaracii zaplatite za 2 ludi cca 800-900 bathov (cca 35EUR).

28.3.2010 – nas pred hotelom cakal malicky autobus resp. male nakladne auto vyrobene pre malych, chudych thajcov. Natlacili nas tam ako rybicky do konzervy a sup ho s nami na Kajaky. Veslovali sme si to medzi mangrovnikovimi pralesmi. Zo stromov na nas skakali drze opice, kt. kradli vsetkym vodu priamo z kajaku. Boli take sikovne, ze si vedeli dokonca otvorit same uzavretu flasu a rovno pred nasimi ocami vypit nase posledne dve flasticky vody. S nami v skupine su dve tetusky tak okolo 60. Nazvali sme ich Ribana a Nsoci. Hotove indianky… ale aj im sa podarilo uspesne dojst do ciela. Poobede sme absolvovali vylet na slonoch. Robo vymyslal a Lenulku poslal s cudzim clovekom ( aby sme sa mohli fotit). Lenze on bol na poslednom slonovi resp. slonici a ja tak 3 slony pred nim. Lenulka dostala jedineho slona resp. baby chlapca, kt. si chodil kade tade. Volali ho Bang lebo stale sa musel hrat. Vecer sme sa este stihli okupat v mori a zacali sme opat balit kufre… Smer Malajzia – Kuala Lumpur

25.3.2010 po 12hodinovej ceste autobusom sme dorazili do Ao Nang (Krabi), ubytovali sme sa v Jay Mansion a hned sme vyrazili na dalsi vylet a to na rychlolodi na okolite ostrovy. Isli sme rychlolodou a zastavili sme asi na 4 ostrovoch – plaze su tam ovela krajsie ako priamo na Krabi (kedze sme vsak kable na stahovanie nechali doma, tak nemoyme pripojit ziadne foto – az z domu).

26.3 sme ozeleli treking cez dzunglu a dali sme si radsej odychovy den na plazi. More je tu krasne avsak velmi velmi teple, takze vobec neosviezi. Je tu asi 40 stupnov (33 v tieni) a hrozne vysoka vlhkost. Potime sa poriadne. Thajcania su velmi cistotni, sprchuju sa 4-krat za den. Strava je vynikajuca, miestne speciality z ryb su perfektne a lacne.